16—Emigrácia.

Väčšina preživších holokaustu zo strednej a východnej Európy smerovala do Palestíny, kde v roku 1948 vznikol štát Izrael. Komunisti na čele so Stalinom ďalej recyklovali protižidovské povery.

V roku 1945 bola obnovená Československá republika. Židovské obyvateľstvo sa po zažitých hrôzach druhej svetovej vracalo domov s nádejou na lepší život bez strachu a útlaku. No prvotná eufória z víťazstva rýchlo vyprchala. Československým občanom sa po druhej svetovej vojne mohla stať len osoba českej alebo slovenskej alebo rusínskej národnosti. Ostatné národnosti boli vylúčené ako neloajálne.

Cesta okolo dnešnej Matadorky bola vtedy podľa svedkov posiata mŕtvolami.

Československo považovalo nemecky a maďarsky hovoriace obyvateľstvo za kolektívnych páchateľov druhej svetovej vojny a odoprelo im získať občianstvo v novej republike. Z tohto dôvodu tí Židia, ktorí sa pred vojnou hlásili k nemeckej národnosti, boli po vojne prenasledovaní ako Nemci, tí, ktorí k maďarskej, zase ako Maďari. Silne nacionalistická politika nového štátu neuznávala ani židovské občianstvo. Zjednodušene Židia mali na výber medzi dvoma možnosťami – buď sa asimilujú do československej spoločnosti, čo znamená, že získajú československé občianstvo, alebo emigrujú.

Do roku 1950 sa z Československa vysťahovalo približne 23 000 ľudí židovského pôvodu, čo predstavovalo takmer polovicu všetkých preživších. Mnohí sa sťahovali v rámci republiky. Najväčšia migračná vlna v rámci republiky prichádzala z Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska. Domov opúšťali tí, ktorým už na Slovensku nikto nezostal alebo tí, ktorí mali na domov zlé spomienky. Do celkového obrazu prispeli aj antisemitské útoky lokálneho obyvateľstva. Keďže krajiny ako USA a Kanada boli ochotné prijať len malý počet židovských utečencov, väčšina z nich upierala oči k územiu Palestíny.

FIG. 16 / 01

Európski Židi pri príchode do Palestíny

Množstvo štátov prijalo kresťanstvo a islam za štátne náboženstvo, čo znamená, že sú ako veriaci chránení štátom. S judaizmom k niečomu takému nikdy nedošlo. Židia vždy predstavovali rozdrobenú skupinu veriacich po celom svete bez vlastného štátu, v ktorom by mohli žiť bezpečne. Požiadavky Židov na vytvorenie vlastného štátu existovali už aj pred druhou svetovou vojnou.

V judaizme je územie Palestíny považované za zem zasľúbenú, ktorú Boh podľa Tóry (svätej knihy) Židom sľúbil ako ich domovinu, no odkiaľ boli v priebehu storočí vyhnaní. Nachádzajú sa tu aj najsvätejšie miesta judaizmu. Nádej, že sa raz vrátia do svojej zeme zasľúbenej, je ústredným motívom židovských modlitebných kníh. Medzinárodné hnutie orientované na vznik národného štátu Židov na území Palestíny existovalo už od 19. storočia. Na tomto území však žili Arabi, ktorí sa voči masovému príchodu Židov stavali negatívne.

MARTA SZILÁRDOVÁ

Pre EDAH

Manželovi tiež skrsla v hlave myšlienka odísť a zabudnúť na všetko. Ale tam človek nezabudne. Nechcela som odísť, mne ublížili aj Židia. Necítila som sa byť dostatočne silná stretávať tých ľudí. Znova a znova by sa mi premietal ten krutý čas pred očami. Keď videl, že som proti odchodu, ustúpil. Pomaly sme sa pozviechali. Vedeli sme, že nám už žiadne nebezpečie nehrozí.

Začali sme uvažovať o založení rodiny. V roku 1946 sa nám narodila dcérka a o päť rokov neskôr druhá. (...) V roku 1948, keď vznikol štát Izrael, sme pozorne sledovali vtedajšie dianie a udalosti. Pre Židov, ktorí tam odišli, to nebolo ľahké. Po emigrantskej vlne chodili z Izraela správy, že žijú v stanoch, bez peňazí, bez pomoci. Človek by si mohol myslieť, že je to jediný štát, kde sa Židia môžu skutočne cítiť ako doma a že budú mať kľud. Ten kľud tam však nikdy nebude.

FIG. 16 / 02

Povojnové sťahovanie v Nemecku

Dňa 14. mája 1948, necelé tri mesiace po komunistickom prevrate v ČSR, vyhlásilo židovské vedenie v Palestíne nezávislosť. Do novovznikajúceho Izraela emigrovali preživší z ČSR v povojnovom období v dvoch vlnách – priamo po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948.

Komunistické Československo spočiatku vznikajúcemu Izraelu výrazne pomáhalo, no len dovtedy, kým v prvých izraelských voľbách komunisti prehrali a štát sa začal čoraz viac orientovať na USA. Niekdajšia komunistická podpora židovského štátu sa zmenila na nenávisť a zneužívanie starých protižidovských predsudkov. Antisemitizmus si našiel svoje miesto aj v komunistickom Československu.

GERTA VRBOVÁ

Pre EDAH
Dostupné tu.

S bratom sme sa po vojne prihlásili do sionistickej organizácie Hašomer Hacair. Bola to ľavičiarska organizácia, ktorá mala za cieľ vychovať mládež pomáhajúcu pri budovaní nového štátu Izrael. V roku 1949 sme sa vysťahovali do Izraela. V novej vlasti som si zmenil meno na Naftali a brat na Šmuel. Rodičia pôvodne do Izraela prísť nechceli. Dúfali, že Československá republika bude ako pred vojnou. V roku 1948 prevzali moc v krajine komunisti. Otcovi hneď vzali obchod, a keďže usúdili, že máme veľký byt, chceli k nám nasťahovať ďalšiu rodinu. Rodičia ostali sklamaní a napokon sa tiež rozhodli opustiť krajinu. V roku 1950 prišli do Izraela.

Počas našej návštevy (Československa) v 70. rokoch sme prešli aj kus Slovenska. V okolí Martina som počul, ako ľudia hrajú a spievajú krásne slovenské piesne. Predávali sa tam domáce špeciality. Ja som sa tomu veľmi tešil. Opodiaľ sa zoskupovali ľudia. Povedal som priateľke, poďme sa pozrieť, čo sa tam deje. Organizovali súťaž v kosení. Koscov povzbudzovali slovami: „Kos, kos, kos! Mysli, že židák leží na zemi!“ Zrazu som nevedel, čo mám robiť. Chcel som zakričať, že ja som Žid! Priateľka ma zadržala a snažila ukľudniť. Ostal som v šoku. Bol som prekvapený, že ešte aj teraz sú medzi Slovákmi antisemiti. Rozmýšľal som nad tým, či sa Slováci ani z vojny nepoučili?

Sovietsky diktátor Jozef Stalin a jeho najbližší spolupracovníci recyklovali staré protižidovské povery o tom, že Židia sú zodpovední za všetky problémy spoločnosti. Po definitívnom uzatvorení hraníc Československa zostali zo Židov v krajine najmä nie príliš nábožensky založené osoby, osamelí starší ľudia, komunisti a tí, ktorým sa nepodarilo včas vycestovať. So smrťou Stalina sa situácia zlepšila, no obraz Žida- nepriateľa zostal súčasťou aj komunistického sveta.