slovensky_stat_header

02—Slovenský štát.

Z vôle Adolfa Hitlera vznikol pomocou ľudáckých politikov v marci 1939 Slovenský štát, ktorý nasledoval politiku nacistického Nemecka.

slovensky_stat_tiso

FIG 02 / 01

Jozef Tiso po zvolení za prezidenta

V roku 1939 bolo v dôsledku agresívnej politiky hitlerovského Nemecka definitívne rozbité Československo. Napriek tomu, že Adolf Hitler Slovanov považoval za podradnú rasu, v tejto chvíli považoval za prioritu vytvorenie poslušného spojenca v strednej Európe. Takto na našom území vznikol Slovenský štát. Slovenská zahraničná a vnútorná politika sa podriadila záujmom nacistického Nemecka.

Nešlo však iba o vonkajšími okolnosťami nanútené spojenectvo, ale aj o obdiv predstaviteľov ľudáckeho režimu voči Hitlerovmu Nemecku. Na čele tohto štátu stál katolícky kňaz Jozef Tiso, ktorý bol zároveň predsedom štátostrany, podľa Hitlerovho príkladu, len v tomto prípade sa nevolala NSDAP, ale HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana).

Prečo však chcel Hitler rozbiť Československo? Jedným z dlhodobých cieľov Adolfa Hitlera bolo vytvorenie veľkej germánskej ríše. V rokoch 13.-15. storočí existovala Svätá rímska ríša a od 15. do začiatku 19. storočia zase Svätá rímska ríša národa nemeckého. Štát, ktorý Adolf Hitler vytvoril, sa preto nazýval aj Tretia ríša. Mala byť poslednou veľkonemeckou ríšou a trvať tisíc rokov. Súčasťou prvých dvoch ríš bolo aj české územie a Hitler pokračoval v tejto tradícii. S územím Slovenska mal iné plány.

V prípade víťazstva Tretej ríše mali byť Slováci sčasti germanizovaní, sčasti zotročení a sčasti vyvraždení. Počas druhej svetovej vojny však Hitlerovi strategicky vyhovovalo mať poslušného vazala v srdci Európy. Slovensko malo byť najmä zásobárňou nacistického Nemecka, či už pracovnou silou alebo surovinami a zároveň malo slúžiť ako dôkaz iným krajinám, že aj malé národy môžu pod vládou nacistov prosperovať.

slovensky_stat_oslavy_ah

FIG. 02 / 02

Oslava narodenín vodcu Veľkonemeckej ríše
Adolfa Hitlera v Bratislave—1941
slovensky_stat_oslavy

FIG. 02 / 03

Oslavy 14. marca, Deň Hlinkovej Gardy
Den-Hlinkovej-mladeze_Banovce-nad-Bebravou

FIG. 02 / 04

Deň Hlinkovej mládeže,
Bánovce nad Bebravou

HSĽS bola najsilnejšou politickou stranou na Slovensku už pred vojnou. Vznikla v roku 1905 ako Slovenská ľudová strana, ktorá bola neskôr obnovená katolíckym kňazom a národovcom Andrejom Hlinkom, po ktorom prevzala svoje meno (zomrel pred vznikom vojnového Slovenského štátu v roku 1938).

Členovia tejto strany presadzovali kresťanský, národný a konzervatívny pohľad na spoločnosť a myšlienku autonomizmu, teda samostatnejšieho postavenia Slovenska v rámci vtedajšej Československej republiky. Politici tejto strany síce odmietali myšlienku čechoslovakizmu, teda že sme s Čechmi rovnaký národ, no proti spoločnému československému štátu pred rokom 1938 nevystupovali.

Z vôle Adolfa Hitlera však Jozef Tiso 14. marca 1939 vyhlásil vytvorenie samostatného Slovenského štátu. Týmto aktom prestalo Československo existovať. Hneď na druhý deň vstúpili nacistické vojská na české územie, vyhlásili tam tzv. Protektorát Čechy a Morava a začlenili si ho do Tretej ríše, Slovensko nebolo jej súčasťou. Bolo jej satelitom a s nacistickým Nemeckom ho zväzovali viaceré medzinárodné zmluvy.

slovensky_stat_propaganda_01

FIG. 02 / 05

Plagát "Na stráž!"
slovensky_stat_propaganda_02

FIG. 02 / 06

Plagát k oslave Hlinkovej gardy

Slovenský štát fungoval na autoritárskom princípe s prísnou centralizáciou moci v rukách predsedu jedinej povolenej strany HSĽS, Jozefa Tisa a užšieho vedenia. Vedúce postavenie HSĽS bolo zakotvené v novej ústave z roku 1939. Každá takáto štátostrana potrebuje vlastnú silovú zložku, polovojenskú organizáciu, ktorá bude dohliadať a trestať tých, ktorí ju neuznávajú.

Talianski fašisti mali Čierne košele, nemeckí nacisti zase Sturmabteilung (SA, tzv. „hnedé košele“) alebo Schutzstaffel (SS), na Slovensku sa takáto organizácia volala Hlinkova garda (HG). Bola mocenskou oporou režimu HSĽS a jej predstavitelia sa tešili výsadnému postaveniu vo vtedajšej spoločnosti. Nosili čierne uniformy a príslušníci tzv. vybraných jednotiek nosili šedé uniformy s čiernymi výložkami. Oficiálnym pozdravom Hlinkovej gardy bol pozdrav „Na stráž!“.

Hitler-a-Tiso-1939-webumenia

FIG. 02 / 07

Jozef Tiso a Adolf Hitler, 1939

Všetky kapitoly

HolokaustKapitola 01

Slovenský štátKapitola 02

IdeológiaKapitola 03

PerzekúcieKapitola 04

AntisemitizmusKapitola 05

ArizácieKapitola 06

PorajmosKapitola 08

LGBTI menšinaKapitola 09

Prvý transportKapitola 10

DeportácieKapitola 11

Život v táboreKapitola 13

Návrat domovKapitola 15

EmigráciaKapitola 16