Na začiatku roku 1942 sa v nemeckom meste Wannsee rokovalo o tom, čo urobiť so Židmi v krajinách, ktoré boli pod kontrolou nacistického Nemecka. Rozhodlo sa o medzinárodne koordinovanom masovom vyvraždení európskych Židov, o tzv. “konečnom riešení židovskej otázky.” Židovské obyvateľstvo bolo síce masovo strieľané už počas postupu vojsk na východ, no až v tomto momente sa dohodol jednotný postup. Taký, že Židia mali byť násilne transportovaní do táborov vo východnej Európe, kde mali byť upracovaní až na smrť alebo zavraždení. Vraždenie malo prebiehať v plynových komorách a telá mali odstrániť v obrovských krematóriách samotní väzni táborov.
Na miesto ich dorazilo 999, no konca vojny sa dožilo len 20 z nich. Na predlaktiach mali vytetované čísla od 1000 do 1998.
Proces holokaustu mal štyri etapy. Prvou bola definícia ľudí, ktorí sú nežiaduci, druhou zabavenie ich majetku a treťou ich následná koncentrácia na jednom mieste. Poslednou, štvrtou etapou, bolo nútené vysťahovanie, tzv. deportácie. Takto prebiehal holokaust v Nemecku, vo Francúzsku, v Rumunsku a mnohých iných krajinách. Prvá deportácia zo Slovenska sa uskutočnila 25. marca 1942. O 20:20 vyrazil vlak s dobytčím vagónom, v ktorom bolo 1 000 mladých slobodných žien a dievčat z popradskej železničnej stanice smerom do tábora Osvienčim (Auschwitz). Na miesto ich dorazilo 999, no konca vojny sa dožilo len 20 z nich. Na predlaktiach mali vytetované čísla od 1000 do 1998.
Mňa a najmladšiu sestru otec neukryl so slovami: ´Čo také deti predsa nebudú brať.´ Ráno v sobotu prišiel pre mňa hasič z vedľajšej ulice, ale v gardistickej uniforme. Boli sme prvé, ktoré sme došli z Prešova do Popradu a potom do Osvienčimu.“
My sme boli tak chudobní, že ja som išla prvýkrát de facto vlakom až do koncentráku. Dovtedy som vo vlaku ani nesedela.
Najhoršia bola tá hygiena. Lebo voda nebola v baráku, boli nejaké dve alebo tri latríny (…). A toľko väzňov. Väčšina z nás dostala dizentériu a teraz bez tej hygieny, tá dizentéria je niečo strašné. (…) v noci bol pred barákom jeden fúrik na potrebu a ten bol za chvíľu preplnený, úprimne povedano, ja som do toho, v čom som jedla (…) som aj potrebu robila.“
A potom, keď sme došli do Osvienčimu, len otvorili vagón, ale stále sme ešte nevedeli, čo sa deje. Prišli sme do tých blokov a na zemi boli strožaky, slama v hrubej látke, a na to sme sa posadili a hneď sme boli obsypané blchami.
No a keď sme sa ráno zobudili, sme videli chodiť tam niečo divného, ani to nevypadalo už ako ľudia, boli v prúžkovaných šatách, nemali vlasy a boli bosé a mali len tie dreváky, tie holandské dreváky. (…) my sme si mysleli, že sme v blázinci, no ale za veľmi krátku dobu sme sa tiež stali bláznami ako oni. To bola prvá časť, ktorú ešte stihli za svetla, priviesť nás do stavu väzňa. To znamená, že oholili všecko, čo na nás bolo. Každý chlp bez nejakej zvláštnej výmeny žiletky, a keď to nešlo tak to vytrhávali. A to nielen, že nás oholili, ale začali nás aj gynekologicky prezerať. A po stovke alebo po dvoch stovkách takto hodil rukou a povedal „Die sind doch alle Jungfrauen“ však oni sú všecky panny, nemá to význam prezerať.“
Tie dreváky príliš klapkali a im to vadilo na tie ich jemné nemecké uši, tak sme ich museli držať v ruke a prejsť bosé. 25. marca sneh až po kolená. Bosé a tie šaty sme dostali na nahaté telo a bolo to z takej drelichovej látky, tak to svrbelo, sme sa išli zblázniť, ale nič sme pod tým nemali.
Keď prišla zima, dostali sme jednu deku. V hornom Sliezsku strašná zima a zimy boli ťažšie pred 70 rokmi, ako sú dnes, my sme si dievčatá kradli deky. Viete, koľkokrát sa stalo, že sme tam spali bez deky. (..) A keď nás bolo 16 na lôžku a nohy hnili tým dievčatám (…) hnis sa len lial z toho a my sme tam spolu s nimi sedeli a bývali. To boli zážitky nášho prvého roku
Všetky kapitoly
HolokaustKapitola 01
Slovenský štátKapitola 02
IdeológiaKapitola 03
PerzekúcieKapitola 04
AntisemitizmusKapitola 05
ArizácieKapitola 06
Protižidovské opatrenia a kódexKapitola 07
PorajmosKapitola 08
LGBTI menšinaKapitola 09
Prvý transportKapitola 10
DeportácieKapitola 11
Koncentračné táboryKapitola 12
Život v táboreKapitola 13
Slovenské národné povstanieKapitola 14
Návrat domovKapitola 15
EmigráciaKapitola 16
