04—Perzekúcie.

Predstavitelia nového ambiciózneho štátu prenasledovali všetkých, ktorí prekážali v ich verzii “nového Slovenska” — napríklad Čechov, Rómov, politických oponentov a najmä Židov.

FIG 04 / 01

Jozef Tiso

Vojnový Slovenský štát prevzal heslo nacistického Nemecka “Jeden národ, jedna strana, jeden vodca.” Aby však bolo možné túto krehkú jednotu dodržať, muselo byť zakázané všetko, čo by ju mohlo ohroziť.

Podľa HSĽS národnú jednotu najviac ohrozovali osoby českej národnosti a rasovú jednotu zase Rómovia a Židia. Týchto ľudí spolu s členmi ľudákmi zakázaných politických strán šikanovali členovia Hlinkovej gardy už v období autonómie. Od jesene 1938 sa napríklad začala intenzívna kampaň HSĽS na odstránenie českých profesorov z Univerzity Komenského.

Mnohí boli prepustení a tí, ktorí na univerzite mohli zostať, museli mať doklad o tom, že ich nie je možné nahradiť učiteľom slovenskej národnosti. Z univerzity, vtedy jedinej na Slovensku, museli odísť tiež všetci učitelia a študenti židovského pôvodu. V rokoch 1939 až 1940 opustilo Slovensko takmer 20 000 českých úradníkov a zamestnancov, čo spolu s rodinami tvorilo 55 000 ľudí.

Vládne noviny otvorene písali o potrebe očistenia Slovenska: „My gardisti žiadame, aby všetci takíto Neslováci zmizli a boli nahradení Slovákmi. Stojme na stráži a odstraňujme všetko, čo nie je našské. Na Stráž!“

FIG. 04 / 02

Vysídľovanie Rómov počas druhej svetovej vojny

Slovenský štát začal postupne obmedzovať aj život rómskeho obyvateľstva. Jedným z propagandistických hesiel HSĽS bolo “Po židoch cigáni”. Vládna strana sa najprv zamerala na kočovných Rómov, ktorým od roku 1939 znemožnili získať štátne občianstvo. Chvíľu na to časť z nich vylúčili z armády a mnohým obmedzovali ich pracovné možnosti, napríklad im odnímali živnosti. Pre kočovných Rómov živiacich sa najmä remeselnými prácami (košikárstvom a pod.) boli tieto nariadenia likvidačné. Mnohým pálili vozy a zhabali kone.

IVAN MARKO

Pre denník pravda
Dostupné tu.

Pohon na Rómov robili predovšetkým slovenskí gardisti. (...) Rodina išla napríklad do mesta a jednoducho zmizla. Príbuzní ich išli hľadať, zobrali aj ich. Takýto osud postihol viacerých strýkov a tety. Stávalo sa tiež, že ženám a dievčatám gardisti oholili vlasy na polovičke hlavy. Len preto, aby ich ponížili a ukázali im, že sú podradná rasa.

Nebol však záujem Rómov úplne likvidovať – narozdiel od Židov nemali majetky, ktoré by im mohli vziať (tzv. arizáciou). Cieľom bolo Rómov nevidieť. Všetkých usadlých Rómov sa dotkol zákaz vstupovať na verejné miesta a do obcí mohli vstupovať len vo vyhradenom čase.

Od roku 1941 platila vyhláška prikazujúca odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto

Od roku 1941 platila vyhláška prikazujúca odstrániť obydlia Rómov tak, aby ich nebolo vidieť z frekventovaných ciest alebo z vlaku. Obce mali odsunúť Rómov preč, na odľahlé miesto a vysporiadať pozemky pod novou osadou. Dôsledky týchto presunov boli drastické, pričom sa dodnes nevie, koľkých obcí sa nariadenia týkali. Niektoré okresy hlásili, že sa im to podarilo vo všetkých obciach. Takto vznikla väčšina súčasných tzv. rómskych osád, napríklad aj osada Letanovce.

Viac o ideológii Slovenského štátu v odkaze.