Obyčajné predmety každodennej potreby sa stali v prostredí koncentračného tábora otázkou života a smrti. Bez opasku na veľkých nohaviciach nebolo možné pracovať, bez smaltovanej misky zase jesť. Odhaduje sa, že v najväčšom nacistickom koncentračnom tábore Osvienčim bolo zabitých 1 milión Židov.
Z viac ako 200 000 väzňov a väzenkýň prežilo len 58 ľudí, ani jeden z nich pravdepodobne nebol zo Slovenska.
Väzni v 44 podtáboroch Osvienčimu pracovali v továrňach a priemyselných koncernoch. Otrocká práca bola jedným zo spôsobov likvidácie, ktorá zároveň prinášala nemalé ekonomické zisky. V priemere sa väzni v tomto tábore dožili 3 až 4 mesiace. Najviac Židov deportovaných zo Slovenska zahynulo vo vyhladzovacom tábore Sobibor (podobne ako Osvienčim na území dnešného Poľska). Predpokladá sa, že až 26-tisíc. Tento tábor sa od ostatných nacistických táborov líšil tým, že ho takmer nikto neprežil. Z viac ako 200 000 väzňov a väzenkýň prežilo len 58 ľudí, ani jeden z nich pravdepodobne nebol zo Slovenska.
Proces rozhodovania o tom, či niekto bude v koncentračnom tábore splynovaný (okamžite zavraždený) alebo bude ďalej využívaný na otrockú prácu, sa nazýval selekcia. Dvakrát do týždňa určil lekár v tábore tých, ktorí budú zavraždení, lebo už nevládzu alebo ochoreli a tak uvoľnia miesta novým prichádzajúcim na otrockú prácu. Jedným z takýchto lekárov bol aj Josef Mengele, ktorý si počas selekcií vyberal osoby na medicínske experimenty.
Vyhnali nás z vagóna a selektovali. Selektoval nás doktor Mengele. On stál pri rampe, mal esesácku uniformu, čierne rukavice, biely plášť, esesácku čiapku, zodvihla sa rampa a rukou ukazoval. Doľava, doprava. Bez problémov. Nespýtal sa nikoho. Ja som sa dostala na stranu smrti a potom sa pozrel na mňa, volal ma nazad, išli sme s mamičkou, spýtal sa, koľko mám rokov a keď som mu povedala, udrel do mojej mamičky, ktorá spadla a kotúľala sa na zemi a mňa dal na stranu života. A teraz som bohužiaľ tu a nenájdem si miesto, lebo to ma stále stále prenasleduje. Nemám pokoja.
Tretíkrát, čo bola selekcia, potrebovali vyradiť tritisíc ľudí. (...). Päť SS manov na jednej strane a päť SS manov na druhej strane a my sme cez prostriedok museli ísť a ja, bolo to v zime, som mala zapuchnuté ruky. Mňa si SS man ešte nevšimol, a za mnou išlo jedno dievča, ktoré malo zapuchnuté ruky a ju vyradil na splynovanie. No a my sme tam čakali, dve tisíc nás bolo, čo sme zostali ešte v tábore, aby sme čakali, než ich všetky poodvážali na nákladných autách a oni plakali, prosili pána boha, modlili sa. (...) Oni vedeli, čo ich čaká.
Veľká selekcia 6. decembra 1942 (...) a celý deň nás nechali stáť v zime a len tak sme večer vystreli ruky a len za mnou zobrali, predo mnou zobrali, mňa chorú nechali a sestru vtedy zobrali do plynu. Vtedy nás z tých 19.000 Slovákov v Osvienčime za rok 1942 (...) zostalo nažive okolo 300.
Ten, kto prežil až do decembra, už sme vedeli ako organizovať, ako ukradnúť dačo. Podmienky neboli lepšie, len my sme sa naučili v nich žiť.t
Počas trvania druhej svetovej vojny došlo k dvom úspešným povstaniam vo vyhladzovacích táboroch. Prvé v roku 1943 v tábore Treblinka, kedy sa z 850 väzňov podarilo utiecť asi 300 z nich a konca vojny sa dožili 50. Druhé o pár mesiacov neskôr v Sobibore, kedy sa podarilo utiecť tiež približne 300 väzňom, konca vojny sa dožilo 58.
Aj v týchto neľudských podmienkach často medzi väzňami a väzenkyňami dochádzalo k prejavom rôznych druhov solidarity. Staršie ženy napríklad pomáhali dospievajúcim dievčatám, ktoré dostali prvú menštruáciu, matky si navzájom kojili deti. Bola to práve skupinová solidarita, ktorá pomáhala udržiavať väzňom a väzenkyniam morálku
Tvrdiť, že ten prežije, čo najviac na seba myslí, neni to tak. V takýchto situáciách aj prejav len vzájomnosti a svojpomoci je viac, než keď dostane väčší alebo menší krajec chleba.
Všetky kapitoly
HolokaustKapitola 01
Slovenský štátKapitola 02
IdeológiaKapitola 03
PerzekúcieKapitola 04
AntisemitizmusKapitola 05
ArizácieKapitola 06
Protižidovské opatrenia a kódexKapitola 07
PorajmosKapitola 08
LGBTI menšinaKapitola 09
Prvý transportKapitola 10
DeportácieKapitola 11
Koncentračné táboryKapitola 12
Život v táboreKapitola 13
Slovenské národné povstanieKapitola 14
Návrat domovKapitola 15
EmigráciaKapitola 16
