03—Ideológia.

Slovenský štát bol autoritársky režim s fašistickými prvkami, odmietal demokratické zásady a ľuďom určoval ich miesto v spoločnosti. Úloha muža ako hlavy rodiny a ženy ako matky bola podľa novej ideológie “Bohom určená.”

FIG 03 / 01

Jozef Tiso po zvolení za prezidenta

Fašistické režimy sa rôznia a neexistuje jedna jasná definícia, ktorá by sa dala aplikovať na každú krajinu bez rozdielu. No aj napriek tomu, že tieto režimy mali vlastné špecifiká, mali niekoľko spoločných charakteristík, napríklad obmedzovanie práv – časť obyvateľstva stráca politické zastúpenie, ďalej diskusiu viacerých strán nahrádza silná osobnosť, charizmatický vodca, ktorý sa stáva symbolom režimu a silný represívny aparát (armáda, polovojenské zložky, polícia) trestajúci ľudí, ktorými s nimi nesympatizujú.

A v neposlednom rade býva nejaká časť obyvateľstva, menšina označená ako údajný dôvod, prečo sa krajine nedarí, ktorá je zodpovedná za jej problémy. Tieto režimy sa pokúšajú o totálne ovládnutie verejného i súkromného života človeka. Režim určuje, s kým sa môžete stretávať, vstupovať do manželstva, tráviť svoj voľný čas. Oficiálnou ideológiou Slovenského štátu, ktorú sa snažil presadiť do všetkých štruktúr a inštitúcií, bol slovenský národný socializmus.

Odvolával sa na kresťanské a národné tradície a v niektorých ohľadoch sa inšpiroval nemeckým nacizmom. Základnými piliermi mladého štátu bola viera v Boha, nacionalizmus a nasledovanie nacistickej politiky. Za ideálneho Slováka bol považovaný člen či sympatizant strany HSĽS, katolík, ženatý, mnohodetný.

FIG. 03 / 02

Plagát propagandy

FIG. 03 / 03

Plagát propagandy

Predstava ideálnej Slovenky mala byť zbožná žena v domácnosti, oddaná svojmu manželovi a starajúca sa o veľkú rodinu. Tak, ako sa v Tretej ríši dbalo na to, aby zdravé „árijské“ ženy porodili čo najviac „hodnotných“ detí, aj Slovenský štát chcel vrátiť ženy späť do domácnosti. V roku 1938 deklaroval prezident Jozef Tiso požiadavku „vytvorenia obetavej a vernej slovenskej ženy“.

V tomto duchu bola definovaná úloha ženy aj vo vládnom vyhlásení auto­nómnej vlády Slovenskej krajiny z 21. februára 1939: "Zásadou musí zostať, že vydaté ženy treba vrátiť rodinnému krbu, lebo ony sú povolané viesť a udržiavať vladárstvo v rodine, kde je ich pravé miesto." Žena mala byť jednoduchá, nábožná, pracovitá a zasvätiť život manželovi a deťom. Mala sa realizovať len v súkromnej sfére, tá verejná mala zostať doménou mužov.

Prostriedkom k upevneniu slovenskej rodiny mala byť aj politika prepúšťania vydatých slovenských žien z pracovného pomeru a obmedzovanie ich počtu na vysokých školách.